Sedem divov sveta....

19. ledna 2011 v 21:31 | LittLe |  Zaujímavosti

Egyptské pyramídy


Tiež sa udáva ako div Pyramídy pri Gíze alebo Cheopsova pyramída.
Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta. Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich.

pyramidy1

Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.

Dnes sa prikláňajú odborníci, až na výnimky, k hypotéze, že pyramídy v Egypte slúžili ako hrobky faraónov, egyptských vládcov, ktoré im mali umožniť dôjsť spojenia s astrálnymi božstvami. V staroegyptštine boli označované slovom mer, znamenajúcim doslova "miesto vystúpenia". V literatúre Texty pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa
pyramidy2
hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku. Niet preto divu, že najstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Necericheta (Džosera) má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru. Podobné stavby, ale omnoho menších rozmerov, boli nájdene aj vnútri hrobiek z 1. dynastie, kde plnili pravdepodobne obdobnú, rituálnu funkciu.



Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Väčšina z vápencového obkladu v priebehu vekov z pyramíd opadala alebo bola použitá na iné stavby. Najlepšie sa obloženie zachovalo na Snofruovej Lomenej pyramíde

pri Dahšúre, malá časť pri základni na Menkaureho pyramíde alebo na vrchole Rychefovej pyramídy v Gíze.



Najväčšie pyramídy boli postavené v:
Gíze je Chufuova (starogr. Cheopsova),Rachefova (starogr. Chefrénova) a Menkaureho (starogr. Mykerínova). Najznámejšia a najväčšia z nich, známa aj ako Veľká pyramída v Gíze, je Chufuova pyramída, ktorá bola postavená približne v rokoch 2580-2560 pred Kr. Dosahuje výšky 137 m, čo ju do roku 1300, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, robilo najvyššou stavbou na svete. Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dahšúre, el-Lište, Médúme a el-Láhúne.


pyramidy3

V niektorých pyramídach boli veľké miestnosti. Jedna z nich bola pohrebná miestnosť. V nej bol faraón so svojimi najväčšími pokladmi. Vedľa boli jeho odevy, poživeň, zbrane a jeho zvieratá. Vedľa nich boli vetracie šachty a vedľa nich boli miestnosti pre faraónovu rodinu. Vedľa pyramíd boli mastaby - hrobky jeho sluhov a pisárov.



Semiramidine visuté záhrady


Semiramidine visuté záhrady sú asi najmenej preskúmaným divom sveta. Roku 1898 začal pátrať nemecký archeológ Robert Koldewey asi 90 km od Bagdadu v dnešnom Iraku na brehoch rieky Eufrat
po zvyškoch zaniknutého mesta Babylon. Preslávilo sa
zahrady1
predovšetkým jedinečnými stvabami: babylonskou vežou, mocnými hradbami a najmä visutými Semiramidinými záhradami. Koldeweyovi trvalo 18 rokov na vykopanie tohto bájneho mesta. Aby si prácu urýchlil, dal si priviezť z Európy kompletnú poľnú železnicu a dosiahol úspech.



Z rozsiahlej literatúry o Babylonskej ríši si mohol Koldewey utvoriť predstavu, ako asi vyzerali Semiramidine záhrady . Nad pivničnými klenbami sa nachádzala hlavná terasovitá stavba. Každá terasa bola o 5 metrov vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné platne. Niektoré platne ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery medzi nimi vyplnili sadrou. Na tehly prišla vrstva olova, ktorá izolovala od vlhka. Až na tú nanosili trojmetrovú vrstvu zeme, na ktorej neskôr vyrástli aj vysoké
zahrady
stromy. Tento kolos mal veľmi dobre premyslený systém zavlažovania. Pod záhradami sa nachádzala hlboká studňa, ktorá čerpala vodu z neďalekého
Eufratu
. Voda sa priviedla na najvyššiu terasu a odtiaľ sa rozlievala na ostatné. Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli teda sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte.



Prečo sa tieto záhrady volajú Semiramidinými? Zistilo sa, že bájna kráľovná Semiramis žila ešte pred postavením týchto záhrad. Záhrady dal teda postaviť v 7. storočí pred Kr. kráľ Nebukdnesar II. pre svoju manželku Amytis, ktorej chýbala zeleň a kopcovitý terén jej rodného kraja. Semiramis preto nemá nič spoločné s týmito visutými záhradami. S kráľovnou sa mesto Babylon spája v legende, podľa ktorej dala mesto vystavať práve ona.






Artemidin chrám v Efeze


Artemidin chrám v Efeze známy aj ako "Artemision", dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie.

chram

Artemidin chrám bol 112 m dlhý a 52 m široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates z Efezu podpálil a zničil, vraj preto, aby sa jeho meno zapísalo do dejín. Chrám bol obnovený, keď mesto dobyl Alexander Veľký, ale roku 262 po Kr. ho znova zničili Góti. Efezania ho vraj ešte obnovili, ale v 4. storočí sa stalo oficiálnym náboženstvom rímskej ríši kresťanstvo a chrám stratil svoju náboženskú funkciu. Dnes as z chrámu nezachovalo takmer nič.

chram2


Chrám bol postavený v iónskom slohu. Bol lemovaný po oboch stranách dvojradovým stĺporadím. Toto predstavovalo jednu z najväčších stavieb svojich čias. V chráme bola svätyňa, v ktorej stála socha bohyne Artemis, ozdobená drahokamami a vzácnymi kovmi. Chrám podopieralo celkovo 125 stĺpov, z ktorých každý bol 18 metrov vysoký. 26 stĺpov malo unikátny dvojmetrový reliéf. V chráme bolo veľa umeleckých diel, na ktorých sa podieľali najlepší sochári tých čias. Chrám neslúžil len na náboženské obrady, ale aj ako obchodné centrum.
Chrám znovu objavil Angličan John Turtle Wood v roku 1869.






Diova socha v Olympii


diova socha






Diova socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 po Kr. sochu odviezli do Konštantínopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.












Mauzóleum v Halikarnasse


Mauzóleum v
Halikarnasse (v dnešnom Turecku mesto Bodrum) dal postaviť kráľ Mausolos II. (377 - 353 pred Kr.) spolu so svojou manželkou ako symbol svojej moci.

mauzoleum

Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Budí úžas svojou architektonickou koncepciou. Bolo spojením pyramídy, zikkuratu a gréckeho chrámu.
Základom celej stavby bol obrovský podstavec z prokonnéskeho mramoru. V skutočnosti bol mramor iba obložený a jadro tvoril masívny kváder z nepálených tehál. Podstavec mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 19 x 42 x 11 metrov.
mauzoleum2
Podľa maximálnych údajov meral 66 x 77 x 30 metrov. Na podstavci stál náhrobný chrám obklopený 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli strechu v podobe 24-stupňovej pyramídy. Na jej vrchole bola plošina so súsoším vládcov Mausola a manželky Artemidy na voze so štvorzáprahom. Celková výška bol asi 46 metrov.





Plán mauzólea vypracovali architekti Pytheos a Satyros. Mauzóleum zdobili významní grécki sochári, napr.: Leochares, Bryaxis, Skopas a Praxiteles.
Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.










Alexandrijský maják

majak
Roku 279 pred n.l., po 20 rokoch práce bol dokončený maják v Alexandrii a hneď bol vyhlásený za jeden z divov sveta. Bol to jeden z prvých veľkých majákov, ktoré boli kedy postavené a bol vybudovaný tak dôsledne, že stál ešte vyše 1000 rokov a vydržal viacero zemetrasení. Bol vybudovaný z bieleho mramoru v troch vrstvách tak, že každá sa smerom k vrcholu zužovala. Spodná časť bola pravouhlá,prostredná osemuholníková a vrchná časť mala tvar valca. Maják dostal meno podľa ostrova Faros, na ktorom stál. V mnohých jazykoch sveta dnes pharos znamená maják. Ostrov ležal pred prístavom Alexandria a s pevninou bol spojený hrádzou. Na vrchole majáka sa vo dne v noci udržiaval oheň. Svetlo z neho bolo také jasné, že ho bolo možné vidieť od mora zo vzdialenosti až 56 km. Dobrú predstavu o tom ako maják vyzeral, máme zo zobrazení na rímskych minciach a z opisu spisovateľov tých čias. Faros sa dvíhal do výšky 140 m a lode na mori ho mohli vidieť už z diaľky mnohých míľ. Roku 1326 bol maják vážne poškodený pri zemetrasení a neskôr sa z jeho zvyškov postavila pevnosť. Základy starovekého Farosu možno vidieť aj dnes v pevnosti Quait Bay Fort.
majak2

Niektoré pozostatky majáku boli nájdené potápačmi na dne Alexandrijského Východného prístavu v roku 1994. Väčšina pozostatkov bola potom odhalená na základe satelitných snímkov.

Etymologický pôvod slova Faros (Pharos) je z gréčtiny (φάρος), bulharčiny (фар) a viacerých románskych jazykov, ako je francúzština (phare), taliančina (faro), portugalčina (farol), španielčina (faro), rumunčina a katalánčina (far), a švédčina ("Fyr") a znamená "maják". Tvar minaretov na viacerých starších muslimských mešitách o niekoľko storočí neskôr bol obdobný troj-stupňovému tvaru z Farosu. To svedčí o širšom architektonickom vplyve stavby.

Rodský kolos (Rodoský kolos, Ródsky kolos)

Rodský kolos bola Héliova socha na ostrove Rodos, v prístave Lindos (Mandraki), ktorú dal v rokoch 304 p.n.l.292 p.n.l. postaviť Cháres z Lindu, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa. Sochu postavili na počesť boha slnka Helia - ochrancu ostrova, ako výraz vďaky za jeho pomoc pri obrane mesta.
kolos


Podľa záznamov gréckeho filozofa Straba spotrebovali pri stavbe sochy 500 talentov medi a 300 talentov železa, čo je v dnešných mierach asi trinásť ton medi a sedem a pol tony železa. Veľkú časť z použitého železa a bronzu mali zo zbraní, ktoré tam nechala Demetriova armáda.
Viaceré historické zdroje opisujú postup stavby kolosa - sochári najprv postavili nohy z vápenca a potom vyhotovili železnú konštrukciu, na ktorú postupne pridávali medené pláty, ktoré stavitelia formovali ako kožu. Vnútro sochy, ktorá stála na päťnásť metrov vysokom bielom mramorovom podstavci blízko prístavu Lindos (Mandraki), bolo vypĺňané kamennými blokmi. Horné časti sochy postavili s pomocou hlinenej rampy, ktorú vyrobili robotníci tak, že po stranách sochy hromadili obrovské množstvá hliny, na ktoré potom pomaly vystupovali, a tak sa dostali až k horným častiam sochy (takýto spôsob stavby sa používal aj v starovekom Egypte, kde obklopovali jednotlivé časti stĺpov pri ich stavbe pieskom, čím si zvyšovali úroveň pôdorysu). Pomocou nej mohli vyhotoviť železnú konštrukciu celej sochy. Po dokončení stavby bola zemina opäť odstránená.
Niekotré zdroje uvádzajú, že socha mala rozkročené nohy, z ktorých každá stála na jednom mramorovom podstavci, a lode plávajúce do prístavu, plávali popod ňu. To je však málo pravdepodobné, lebo na to socha nemala potrebnú výšku. Pravdepodobnejšia je preto verzia, že socha mala nohy pri sebe a stála pri vstupe do prístavu alebo na kraji mesta a bola obrátená tvárou k prístavu, smerom k moru. Niektoré zdroje uvádzajú, že slúžila ako maják.
Rodský kolos bol dostavaný po dvanástich rokoch, teda v roku 292 p.n.l. a bol vysoký asi 37 metrov. Podľa toho postavili približne za jeden rok asi tri metre sochy. Rímsky spisovateľ Plínius Starší poznamenal, že len málo ľudí dokázalo obopnúť padnutý palec a že každý z jeho prstov bol väčší ako väčšina sôch v tom období. Tento opis len dokazuje, že Rodský kolos bola skutočne imopzantná stavba.
Historici sú presvedčení, že Cháres použil ako model na stavbu kolosa Alexandra Veľkého, macedónskeho vojvodcu, ktorý pre Grékov stelesňoval vzor božského a mocného hrdinu. Na hlave mal Hélios pravdepodobne ohnivú korunu slnečných lúčov. Pravú ruku mal kolos vztýčenú a držal v nej pochodeň, ktorá mala navádzať lode do bezpečného prístavu. Kolos býva niekedy zobrazený ako holý, niekedy so zahalenými bedrami a inokedy je celý oblečený. Socha bola vyobrazená tak, že zobrazovala realisticky silu a pohyb, čo bolo učenie Cháresovho učiteľa sochára Lysippa. Podľa dobových záznamov za slnečného svitu vraj socha žiarila ako slnko samé. Podľa legendy po dokončení sochy vraj Cháres spáchal samovraždu, lebo na soche sa objavil malý kaz.
kolos2


Rodský kolos stál len asi 56 rokov. V roku 226 p.n.l. zasiahlo ostrov Rodos silné zemetrasenie. Konštrukcia sochy taký nápor nevydržala a praskla pravdepodobne v mieste kolien, čo malo za následok jej pád na zem. Kolos sa tak stal najkratšie stojacim divom sveta, z ktorého sa nám navyše zachovalo len niekoľko opisov.
Ptolemaios III. ponúkol finančnú pomoc na rekonštrukciu sochy, ale delfská veštica Pýtia vydesila svojou veštbou obyvateľov Rodosu, že ak by znovu postavili Heliovu sochu, mohol by sa boh uraziť. Ako zaznamenal gréchy historik, geograf a filozof Strabo vo svojich spisoch, zostali pozostatky sochy cez 800 rokov na miestach, kde pri páde sochy dopadli.
V roku 654 n.l. arabská armáda pod vedením moslimského kalifa Muawiyaha I. obsadila ostrov Rodos a následne predala pozostatky sochy Židovskému obchodníkovi z Edessay (Jewish merchant of Edessa). Tento ochodník zvyšky sochy ešte viac rozčlenil a bronzové úlomky prepravil na chrbtoch deväťsto tiav do svojej domoviny.

Ostrov Rodos leží v šírom mori. Kedysi, keď bol ešte ponorený na dne, vyniesol ho Hélios na svetlo a vyžiadal si ho od bohov do vlastníctva. Tu stojí Kolos, vysoký sedemdesiat lakťov, vytvorený na podobu Hélia, žiarivého boha slnka, ktorý svieti smrteľným ľuďom i bohom. Umelec vynaložil na svoje dielo toľko medi, že na jeho odliatie nestačili všetky bane sveta. Zahrnul Zeus Rodčanov takým bohatstvom len preto, aby ho vynaložili na počesť Hélia a postavili sochu, ktorá siaha od zeme až po nebo.
Opis ostrova antickým učencom Filónom.

Zdroj:wikipedia
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zuzuliq99 Zuzuliq99 | E-mail | 5. února 2011 v 22:10 | Reagovat

Prekrásne :-) dufam ze sa pojdeme niekedy pozriet :-)

2 LittLe - ciernobiely LittLe - ciernobiely | Web | 5. února 2011 v 22:19 | Reagovat

[1]: No máš jasné, akurát tak na pyramídy, ostatné už neexistujú :) ale na miesta kde to bolo by som šla kľudne :)

3 bia bia | 19. listopadu 2011 v 8:12 | Reagovat

:) peknee!

4 lulu lulu | 19. listopadu 2011 v 8:14 | Reagovat

:D

5 lopatka lopatka | 11. května 2012 v 18:54 | Reagovat

:-!  :-D  8-)  :-x  [:tired:]  O_O gjj

6 jozefína jozefína | 15. ledna 2014 v 8:58 | Reagovat

hmmm mam rada eminema :-D

7 CP CP | Web | 2. ledna 2018 v 4:17 | Reagovat

Báje vypravuje, že ostrov Rhodos se objevil z moře. Stráž nad ním držel bůh Poseidon a později jeho dcera Rhodé, kterou měl s nymfou Halií. Rhodos je nejrozlehlejším ostrovem Dodekanéského souostroví. Ostrované mu říkají Ostrov věčného slunce. Rhodos se totiž může pochlubit až 330 slunečními dny do roka. Na svazích místních hor se pěstuje vyhlášená vinná réva, z níž obyvatelé vyrábější skvělá vína. Ostrov je v současnosti velmi kosmopolitní, mimo Řeků tady žije i spousta přistěhovalců. Na pobřeží Rhodu se rozprostírají prostorné písečné i oblázkové pláže, které střídají malebné zátoky. Na nejjižnějším výběžku poloostrova Prasonisi leží v písečné úžině ráj surferů.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
kravy-vzadu